Ak Facebook odmieta mazať klamlivé príspevky a zároveň prisľúbi, že ich aspoň označí, mal by tak robiť dôrazne a plošne. Sloboda slova predsa znamená možnosť vyjadriť názor, nie svojvoľne ohýbať realitu. Na Slovensku okrem odborníkov na informačnú bezpečnosť z mimovládnych think-tankov na problém poukazuje aj Ľuboš Kukliš, riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Jeho úrad sa problematike boja proti dezinformáciám venuje od roku 2018, keď predsedal európskej sieti regulátorov – ERGA. Upozorňuje, že „kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 ešte viac zvýraznila potrebu efektívnej regulácie sociálnych sietí“.

Americká nezisková organizácia Avaaz vo svojej novej štúdii analyzovala 82 dezinformačných webov a 42 najsledovanejších facebookových stránok, ktoré šírili ich obsah. Ide o stránky, ktoré sa venujú zdraviu a celkovo na Facebooku dosiahli približne 3,8 miliárd videní a 130 miliónov interakcií v piatich krajinách – v USA, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku a Francúzsku.

Ku výskumnej správe Avaaz sa vyjadril aj Ľuboš Kukliš. „Monitorovaním toho, ako efektívne implementujú technologickí giganti ako Facebook či Twitter EÚ kódex postupov proti dezinformáciám (EU Code of Practice against disinformation), sme identifikovali viaceré slabiny existujúceho stavu. Štúdia Avaaz poukazuje na tieto slabiny a jej zistenia sú ďalším z mnohých argumentov, prečo musíme v tejto práci pokračovať, a to tak na národnej, ako aj európskej úrovni,“ povedal.

(zdroj: www.aktuality.sk)

Celý článok je dostupný TU