Revidovaná Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (Smernica), ktorá výrazne ovplyvní slovenské mediálne právo vstúpila do platnosti v decembri 2018. Slovensko ako aj ostatné členské štáty Európskej Únie sú povinné Smernicu implementovať do 19. 9. 2020.

Z dôvodu nových pravidiel Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) uvádza prehľad najdôležitejších zmien. V tejto fáze implementácie do právneho poriadku SR je možné len opísať jednotlivé ustanovenia Smernice, ktorá stanovuje minimálnu právnu úpravu na úrovni EÚ. Pravidlá budú následne premietnuté do zákonných ustanovení, s možnosťou prijatia ešte prísnejšej regulácie. Legislatívny proces v rámci SR, ktorého gestorom je MK SR, práve prebieha a zatiaľ neboli zverejnené žiadne oficiálne návrhy legislatívnych úprav.

Zmeny v oblasti ochrany maloletých:

Ochrana maloletých bude posilnená v televíznych službách aj v službách na požiadanie, pričom bude zavedená rovnaká miera ochrany. Smernica rozširuje ochranu maloletých taktiež v rámci platforiem pre zdieľanie videí, ktoré sú vôbec po prvýkrát právne regulované. Sú taktiež aj stále dôležitejším zdrojom audiovizuálneho obsahu pre maloletých.

Konkrétne zmeny:

• Zjednotia sa pravidlá ochrany maloletých pre televízne služby a služby na požiadanie, čo prinesie viaceré zmeny v porovnaní so v súčasnosti odstupňovaným systémom - pre televízne vysielanie aktuálne platia prísnejšie pravidlá ako pre služby na požiadanie;
• Smernica určuje, cit.: „služby, ktoré by mohli narušiť telesný, duševný alebo morálny vývin maloletých...budú sprístupnené iba takým spôsobom, ktorým sa zaistí, že ich maloletí nebudú môcť za bežných okolností počuť ani vidieť.“ Príklady možných opatrení sú: výber času vysielania (tzv. "watersheds"), nástroje na overenie veku alebo iné technické opatrenia. Smernica ďalej uvádza, cit.: „najškodlivejší obsah, ako je bezdôvodné násilie či pornografia, podlieha najprísnejším opatreniam.“ To v praxi znamená v prípade služieb na požiadanie napr. vytvorenie rodičovských zámkov na takýto obsah, alebo v prípade televíznych služieb napr. povinné kódovanie vysielania;
• Rodičia maloletých detí, budú mať k dispozícii popri súčasnom zobrazovaní vekovej vhodnosti programu (tzv. piktogramy o vekovej vhodnosti) aj dodatočné informácie o tom, aký konkrétny nevhodný obsah sledovaný program prináša (napr. piktogramy označujúce prítomnosť násilia, strachu, sexu, diskriminácie, drog/zneužívania alkoholu, alebo nadávok ako tomu je v prípade holandského systému Kijkwijzer). Rodičia by tak mali mať lepšiu a konkrétnejšiu predstavu o nevhodnosti programu a tak aj možnosť zvážiť vhodnosť obsahu z pohľadu individuality ich detí;
• Smernica podnecuje k väčšiemu využívaniu ko-regulácie - systému postavenom na spolupráci samoregulačných iniciatív (v rámci SR napr. Rada pre reklamu) so štátnymi inštitúciami, a to napr. prostredníctvom uznania samoregulačného mechanizmu v legislatíve, s možnosťou národného regulačného orgánu (ako je napr. RVR) na tento systém dohliadať. V Smernici sa pritom predpokladá, že práve pri zabezpečení týchto dodatočných informácii bude priestor na ko-reguláciu najvyšší. V konečnom dôsledku by z tejto spolupráce mohli ťažiť aj rodičia, ktorí by mali k dispozícii flexibilnejší a užívateľsky prívetivý systém.
• Popri už existujúcej ochrane v rámci GDPR Smernica rozširuje ochranu osobných údajov maloletých. Konkrétne údaje, ktoré cit.: „....zhromaždili ... poskytovatelia mediálnych služieb ... sa nesmú spracúvať na obchodné účely, ako napríklad priamy marketing, profilovanie a reklama cielená podľa správania.“ Rodič a dieťa budú mať istotu, že ak odovzdajú osobné údaje na účely ochrany maloletých (napr. overenie veku), tak údaje nebudú týmito spoločnosťami ďalej zhodnocované napr. na reklamu. Rovnaké ustanovenie sa bude aplikovať aj na platformy pre zdieľanie videí.
• Najväčšou novinkou v rámci Smernice je regulácia platforiem pre zdieľanie videí (okrem platforiem ako Youtube by sa regulácia mala týkať taktiež sociálnych médií ako napr. Facebook), pričom sa zavádza ochrana vo viacerých oblastiach. Ochrana maloletých je pritom jedeným z troch základných pilierov. Je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o prvé pravidlá v tejto oblasti pre platformy, ktoré doteraz fungovali bez legislatívnej regulácie v oblasti obsahu.

· Platformy musia prijať cit.: „vhodné opatrenia na ochranu ... maloletých pred programami, videami vytvorenými používateľmi a audiovizuálnymi komerčnými oznamami (pozn. reklama), ktoré by mohli narušiť ich telesný, duševný alebo morálny vývin...“ Ide o ekvivalent vyššie uvedených ochranných ustanovení pre televízne služby a služby na požiadanie;

· Špecifické opatrenia, ktoré platformy budú musieť zaviesť v oblasti ochrany maloletých sú napr.: aktualizácia ich podmienok služby, zavedenie systémov overovania veku, zavedenie mechanizmov rodičovskej kontroly, ale aj zabezpečenie opatrení v oblasti mediálnej gramotnosti;

· Regulácia platforiem zahŕňa rôzne ďalšie opatrenia, ktoré síce nie sú primárne zamerané špecificky na skupinu maloletých, ale budú dôležité aj pre túto skupinu (napr. ochrana proti obsahu podnecujúcemu k nenávisti a násiliu, obsahu podnecujúcemu k teroristickým činom, pravidlá pre reklamu, systémy nahlasovania nevhodného obsahu);

• Smernica prináša aj viaceré zmeny, ktoré sú priamo alebo nepriamo relevantné pre ochranu maloletých, napr. pravidlá pre reklamu – zákaz teleshopingu počas detských programov a možnosť zákazu sponzorovania detských programov, opatrenia v oblasti mediálnej gramotnosti, rozšírenie pravidiel proti podnecovaniu k nenávisti, opatrenia proti reklame na potraviny a nápoje obsahujúcich tuky, transmastné kyseliny, soľ alebo sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča.

Prísnejšie pravidlá pre obsah podnecujúci nenávisť:

Revidovaná Smernica prináša viaceré zmeny v pravidlách pre obsah podnecujúci k nenávisti, pričom oblasť je upravená osobitne pre televízne služby/služby na požiadanie a pre platformy pre zdieľanie videí.

Konkrétne zmeny:

• Pôvodný zoznam (z predchádzajúcej verzie Smernice) zakázaných diskriminačných dôvodov je rozšírený o chýbajúce dôvody z Charty základných práv EÚ, a to konkrétne o: genetické vlastnosti, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;
• Novinkou je začlenenie verejného podnecovania k teroristickým činom pod tieto pravidlá (s najväčšou relevantnosťou práve v prípade aplikácie pravidiel pre platformy pre zdieľanie videí, ktoré zvykli byť využívané na šírenie podobného obsahu);
• V prípade televíznych služieb a služieb na požiadanie je dopad uvedených zmien oproti súčasnej prísnej regulácii viac obmedzený. Dopad môžu mať najmä ustanovenia aplikované na platformy pre zdieľanie videí. Pri tých dochádza k častému výskytu podobného obsahu, keďže obsah je užívateľmi generovaný. Preto je povinnosť prijímať vhodné opatrenia na ochranu, cit.: „širokej verejnosti pred programami, videami vytvorenými používateľmi a audiovizuálnymi komerčnými oznamami, ktoré obsahujú podnecovanie k násiliu alebo nenávisti...“ Nevyhnutné je však poukázať na odlišný charakter aplikácie tejto regulácie. Keďže v prípade platforiem pre zdieľanie videí neexistuje redakčná zodpovednosť za zverejňovaný obsah, tak platformy nemajú povinnosť zabezpečiť, aby ich služby neobsahovali žiaden obsah podnecujúci k nenávisti/násiliu, ale len povinnosť prijať vhodné opatrenia na ochranu proti takémuto obsahu. Opatrenia majú rôznorodý charakter ako napr. úpravu podmienok používania služby, zavedenie mechanizmov pre nahlasovanie problematického obsahu a pod. Následne by mal regulátor posudzovať vhodnosť opatrení platforiem v rámci ko-regulačného systému.

Zmeny v reklame:

Medzi najviditeľnejšie zmeny v oblasti reklamy patria najmä upravené kvantitatívne obmedzenia. Smernica prináša aj ďalšie zmeny ako napr. zavedenie možnosti EÚ samoregulačných kódexov, doplnenie ustanovení o reklame na nezdravé potraviny a nápoje, zavedenie možnosti zakázať sponzorovanie detských programov a zákaz teleshopingu počas detských programov, aplikácia podrobných pravidiel pre reklamu na alkohol aj na služby na požiadanie.

Čo sa týka spomínaných nových pravidiel pre časové obmedzenie reklamy (zo súčasného hodinového 12 min. limitu na 20 % povinný prime time limit od 18:00 do 00:00 a denný limit od 6:00 do 18:00), ide o zásadný odklon od súčasnej úpravy a liberalizáciu reklamy. Účelom je pod tlakom zo strany ďalších konkurenčných platforiem bojujúcich o pozornosť diváka (služby na požiadanie a platformy na zdieľanie videí) dať vysielateľom väčšiu flexibilitu v zaraďovaní reklamy. Úprava je však minimálnou harmonizáciou, čo znamená, že v našom právnom poriadku by sa mohli zachovať prísnejšie pravidlá (napr. súčasný hodinový limit). Na reálne dopady z pohľadu divákov ako aj vysielateľov je preto nevyhnutné počkať na konkrétne znenie upravených pravidiel (okrem limitu s nim súvisia aj zmeny v kategórii reklám, ktoré nie sú do limitu započítavané, ale aj vyňatie z limitu neutrálnych predeľov medzi reklamami). Množstvo ďalších pravidiel v oblasti reklamy, ktoré sú zárukou ochrany diváka, zostalo nepozmenených a to vrátane pravidiel prerušovania programov (filmy a spravodajstvo max. raz za 30 min.).

Mediálna gramotnosť:

Ako je uvedené v recitáli 59 Smernice, cit.: „Mediálna gramotnosť predstavuje zručnosti, znalosti a porozumenie, ktoré občanom umožnia využívať médiá účinne a bezpečne ... S cieľom umožniť, aby mali občania prístup k informáciám a aby mohli zodpovedne a bezpečne používať, kriticky posudzovať a vytvárať mediálny obsah...“ Mediálna gramotnosť aj vzhľadom na to, že je považovaná za efektívny nástroj dlhodobého boja proti viacerým negatívnym javom (vrátane dezinformácií), dostala v rámci Smernice oproti súčasnej úprave na úrovni EÚ prominentné miesto. Členské štáty EÚ sú povinné podporovať a prijímať opatrenia v tejto oblasti, o ktorých následne musia byť podávané každé tri roky periodické správy Európskej komisii. Mediálna gramotnosť premietla taktiež do zoznamu opatrení, ktoré majú prijímať platformy pre zdieľanie videí, cit.: „zabezpečenie účinných opatrení a nástrojov v oblasti mediálnej gramotnosti a zvyšovanie povedomia používateľov o uvedených opatreniach a nástrojoch.“ Smernica tiež vyzýva na aktívnu spoluprácu medzi všetkými relevantnými aktérmi, či už inštitúciami, audiovizuálnymi mediálnymi službami alebo platformami pre zdieľanie videí. Príkladom takejto spolupráce v zahraničí je napr. Media Literacy Ireland sieť v Írsku, ktorá je považovaná za príklad dobrej praxe.

Multimodálny prístup:

Revidovaná Smernica posilňuje ustanovenia ohľadom zabezpečenia multimodálneho prístupu k obsahu v rámci televíznych služieb a služieb na požiadanie. Už existujúce základné ustanovenia, ktoré nabádali k aktivitám členských štátov v tejto oblasti sa menia na povinnosť, keď cit.: „členské štáty bez zbytočného odkladu zabezpečia, aby...trvale a postupne sprístupňovali osobám so zdravotným postihnutím prostredníctvom primeraných opatrení.“ Aký dopad tieto zmeny budú mať v rámci Slovenska bude možné povedať až na základe reálneho legislatívneho návrhu. V súčasnosti sú tieto povinnosti upravené v rámci zákona o vysielaní a retransmisii (ZVR). Okrem tejto hlavnej zmeny prináša Smernica aj viaceré menšie úpravy týkajúce sa dôslednejšieho monitorovania na úrovni jednotlivých krajín. Upravuje sa aj prístupnosť oznamov v naliehavých prípadoch, zavádza sa možnosť prijímania akčných plánov v oblasti prístupnosti zameraných na trvalé a postupné sprístupňovanie služieb. V neposlednom rade sa má vytvoriť jednotné on-line kontaktné miesto na poskytovanie informácií a podávanie sťažností týkajúcich sa prístupnosti, ktoré je verejne dostupné a ľahko prístupné, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím.

Európsky audiovizuálny obsah:

Ako je uvedené v úvode, v súčasnosti nie je známe konkrétne znenie ani rozsah úprav, ktoré sa uskutočnia v rámci transpozície Smernice do slovenského právneho poriadku. Uvádzame preto súčasné ustanovenia zákonov týkajúce sa európskeho audiovizuálneho obsahu a preto by mohli byť predmetom zmeny v rámci transpozície Smernice.

Konkrétne zmeny:

• Zavedená 30 % kvóta pre európske diela pre služby na požiadanie: v súčasnosti je povinnosť upravená v rámci § 27a ZVR, cit.: „Európskym dielam je poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinný vyhradiť najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac.“ Na rozdiel od súčasnej úpravy, keď nie všetky členské štáty aplikovali kvóty pre európske diela, bude najnovšie navýšenie podielu európskych diel naprieč celou EÚ.
• Smernica stanovuje povinnosť pre služby na požiadanie zdôrazňovať Európske diela vo svojich katalógoch (napr. samostatná kategória pre európske filmy, propagácia na hlavnej stránke). V súčasnosti nie je v rámci SR zavedená táto povinnosť. Keďže ide o oblasť spojenú s vyššie uvedenou kvótou, tak je predpoklad, že tomu bude v rovnakom právnom predpise. Výsledným efektom tohto opatrenia by mala byť lepšia propagácia európskeho obsahu, ktorý síce má tvoriť 30 % katalógu týchto služieb, avšak toto opatrenie by malo zabezpečiť, aby takýto obsah bol aj viditeľný z pohľadu užívateľa.
• Možnosť zavedenia cezhraničných finančných príspevkov (služby, ktoré nemajú sídlo v rámci SR no napriek tomu cielia na slovenský trh a generujú príjmy od slovenských divákov – príklad Netflix so sídlom v Holandsku) do národných systémov financovania (v prípade SR je to Audiovizuálny fond) v oblasti audiovízie: v súčasnosti nie je v rámci zákona o Audiovizuálnom fonde explicitne možnosť aplikácie finančných príspevkov do Audiovizuálneho fondu aplikovaná na cezhraničné služby. Príspevky do fondu tvoria rôzne subjekty pôsobiace v slovenskej audiovízii so sídlom v rámci SR. Následne sú tieto zdroje využívané na financovanie slovenskej kinematografie. Orgánom dohľadu nad týmito finančnými príspevkami je Audiovizuálny fond. V prípade, že by sa SR rozhodla aplikovať túto povinnosť aj na služby, ktoré cielia na slovenské publikum zo zahraničia, ktoré sú čím ďalej populárnejšie, tak by sa takáto zmena pravdepodobne premietla do ustanovení o príspevkoch do fondu (§ 24 – 31 Zákona o Audiovizuálnom fonde). V praxi by táto zmena znamenala, že by už platili rovnaké podmienky pre všetky televízne služby a služby na požiadanie zamerané na slovenského diváka bez ohľadu na to, kde majú svoje sídlo a tak by sa mohli zároveň zvýšiť príjmy Audiovizuálneho fondu.
• S vyššie uvedenými opatreniami súvisia aj výnimky pre rôzne služby, na ktoré by sa povinnosti nevzťahovali z dôvodu nízkeho obratu alebo nízkej sledovanosti. Tieto výnimky by sa tak museli premietnuť aj do slovenskej legislatívy (v súčasnosti sú v prípade existujúcej kvóty pre európske diela pre služby na požiadanie určené v ZVR niektoré výnimky, ktoré posudzuje RVR) tam, kde budú dané povinnosti individuálne upravené (v prípade cezhraničných príspevkov iba v tom prípade, ak by sa Slovensko rozhodlo ich cezhranične aplikovať).

Nezávislosť národných regulačných orgánov:

Nezávislosť národných regulačných orgánov je jednou z podmienok pre efektívny a nestranný výkon činnosti. Nová Smernica po prvýkrát zavádza pravidlá, ktoré by mali byť zárukou nezávislosti regulačných orgánov v mediálnej oblasti a to naprieč všetkými krajinami EÚ. Na nezávislosť bude dohliadať aj Európska komisia, ktorá bude notifikovaná o legislatívnych zmenách na národnej úrovni v tejto oblasti. Znenie Smernice zavádza nasledovné kritériá pre nezávislosť: právna a funkčná nezávislosť, kompetencie a právomoci jasne určené v legislatívnej úprave, výkon právomocí regulátorov nestranne a transparentne, adekvátne finančné zabezpečenie, ľudské zdroje a kompetencie pre fungovanie regulátorov, existenciu samostatných rozpočtov a efektívnu možnosť odvolania voči rozhodnutiam regulačného orgánu. Okrem týchto kritérií sú v Smernici určené aj pravidlá pre menovanie a odvolávanie vedúcich národných regulačných orgánov a subjektov, či členov kolektívneho orgánu plniaceho túto funkciu. Postup pri menovaní a odvolávaní musí byť transparentný, nediskriminačný a zaručovať požadovaný stupeň nezávislosti. Osoby môžu byť odvolané z funkcie v prípade, ak prestali spĺňať podmienky požadované v súvislosti s plnením svojich povinností, ktoré sú vopred ustanovené na vnútroštátnej úrovni. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie sa musí riadne odôvodniť, vopred sa oznámiť a zverejniť.

Posilnenie pozície ERGA (The European Regulators Group for Audiovisual Media Services):

Smernica zásadné posilňuje pozíciu ERGA ako poradného orgánu Európskej komisie pre oblasť audiovizuálnych médií. Zmena po formálnej stránke znamená uznanie právneho statusu ERGA ako poradného orgánu Európskej komisie. Medzi úlohy ERGA patria najmä zabezpečenie technických odborných znalostí pre Európsku Komisiu pri zabezpečovaní konzistentného vykonávania Smernice a iných záležitostiach týkajúcich sa televíznych služieb a služieb na požiadanie; zabezpečenie výmeny skúseností a najlepších postupov medzi regulátormi; spolupráca/poskytovanie členom informácií o aplikácii Smernice a v neposlednom rade prijímanie technických a faktických stanovísk vo viacerých oblastiach (napr. jurisdikčné otázky). V tejto súvislosti bolo v júni na plenárnom zasadnutí ERGA v Bratislave prijaté Vyhlásenie o účele ERGA, ktoré obsahuje a po prvýkrát definuje základné hodnoty, úlohy a princípy fungovania tohto orgánu. ERGA si tiež stanovila tematické priority na najbližšie štyri roky, medzi ktoré patria cezhraničná spolupráca, výmena cenných skúseností a vízia regulácie v mediálnej oblasti.

 

<< Ďalšie aktuality